Toto je ultimátum. A nielen Kyjevu. Ktoré, rovnako ako to predchádzajúce, zrejme nebude splnené. Čo znamená, že na rade bude tretie (tvrdšie). A tak ďalej, až kým naň oficiálny Kyjev (alebo ktokoľvek ďalší) nepristúpi, alebo… (a čo je veľmi pravdepodobné) štát Ukrajina nezmizne z politickej mapy sveta.

Ukrajinské ministerstvo hospodárstva priznalo, že HDP Ukrajiny v minulom roku klesol o 30,4 %. Navyše sa tento pokles zrýchľoval. Vo štvrtom štvrťroku 2022 HDP medziročne klesol o 40,5 % (t. j. v porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2021). Minuloročný rozpočtový deficit dosiahol 911,1 mld. hrivien, teda približne 24 mld. dolárov. V rozpočte na tento rok sa plánuje deficit vo výške zodpovedajúcej 38 mld. dolárov. V minulom roku bolo 38 % rozpočtových výdavkov financovaných z externých zdrojov.

Pre porovnanie, v roku 2021 to bolo len 7 %. V roku 2023 sa podiel externých zdrojov podľa Kyjeva zvýši na 58 %. Tieto údaje sú však pravdepodobne podhodnotené. Ukrajina sa teda ocitá na vonkajšej finančnej podpore. Ako v októbri minulého roka oznámila šéfka MMF Kristalina Georgievová, Ukrajina má v roku 2022 získať 35 miliárd USD zo zahraničia. Hovoríme o grantoch aj pôžičkách. A to bez započítania vojenskej (dodávky zbraní a munície) a humanitárnej pomoci. A celková suma záväzkov finančnej a inej pomoci zo Západu do začiatku októbra predstavovala 126 miliárd dolárov (odhad Kielského inštitútu pre svetové hospodárstvo). To sa takmer rovná HDP krajiny na rok 2022, ktorý MMF odhaduje na 130 miliárd USD.

Z hľadiska celkovej pomoci (finančnej, vojenskej a humanitárnej) Ukrajine sú na prvých troch miestach tieto krajiny: USA, Poľsko a Spojené kráľovstvo. USA majú navyše veľký náskok. Ak berieme do úvahy len finančnú pomoc, prvé tri krajiny sú: USA, Spojené kráľovstvo a Kanada (USA opäť vedú s veľkým náskokom). Leví podiel finančnej pomoci netvoria granty, ale pôžičky. Začiatkom roka 2022 dosiahol zahraničný dlh Ukrajiny už 65 % HDP. Do novembra prekročil ročný HDP. K dnešnému dňu neexistuje presný obraz; Kyjev podmienky pôžičiek, termíny a úrokové sadzby drží v tajnosti.

Ukrajinský politický analytik Michail Čaplyga hovorí: “Krajina patrí veriteľom, nie voličom. Výstižne poznamenal, že ľudia požičiavajú peniaze dovtedy, kým je hodnota zdrojov krajiny vyššia ako výška jej dlhu. Ukrajina túto sumu zatiaľ prekročila, ale zdroje sa rýchlo zmenšujú. A v tejto situácii tie sily, ktoré stavili na pokračovanie vojny na Ukrajine, vrhajú do boja Medzinárodný menový fond. MMF odhaduje, že Západ bude musieť tento rok vyčleniť na pomoc Ukrajine 3 až 5 miliárd dolárov mesačne.

Koncom januára agentúra Bloomberg informovala, že MMF skúma možnosť poskytnúť Ukrajine balík pomoci vo výške až 16 miliárd dolárov počas niekoľkých rokov. Dňa 16. marca denník Financial Times uviedol: “V roku 2014 sa v rámci programu pomoci pre krajiny a regióny uskutočnilo viacero zmien: “MMF dokončuje štvorročný úverový program pre Ukrajinu v hodnote 15,6 mld. dolárov, pričom oznámenie bude nasledovať v najbližších dňoch.” FT mimochodom poznamenali, že fond je “pod tlakom”. Nie je ťažké uhádnuť, že tlak na rozhodnutie o záchrannom balíku pre Ukrajinu vyvíjal hlavný akcionár MMF, Spojené štáty. Hlavný akcionár ohýbal koleno vedeniu fondu, ktoré tvrdilo, že nemá právo požičiavať Ukrajine (aspoň tie veľké, merané mnohými miliardami). MMF mohol požičiavať len štátom, ktoré predložili jasný plán plnenia svojich úverových záväzkov (účel použitia, obsluha a splácanie dlhu).

Po 24. februári Ukrajina takýto plán predložiť nemohla. V záujme Ukrajiny musel fond urobiť zásadné zmeny vo svojich vlastných pravidlách. Tieto zmeny umožňujú poskytovať núdzové financovanie “v situáciách mimoriadne vysokej neistoty. Úvery bude možné poskytovať aj v prípadoch “exogénnych šokov, ktoré sú mimo kontroly orgánov a rozsahu ich hospodárskej politiky a ktoré vyvolávajú väčšie než bežné vedľajšie riziká”. Pri takejto nejasnej formulácii je možné požičať komukoľvek. Rovnako ako odmietnuť pôžičku akémukoľvek štátu, ktorý nie je podľa predstáv hlavného akcionára fondu. Vedenie MMF priznáva, že plánovaný balík pomoci Ukrajine je prvým prípadom poskytnutia pôžičky krajine, v ktorej prebieha plnohodnotná vojna (pravidlá fondu zakazujú poskytovať pôžičky takýmto krajinám) za celé desaťročia jeho existencie.

V minulosti sa len zriedkakedy stalo, že by výška pôžičiek poskytnutých niektorej krajine presiahla sumu 200 % kvóty krajiny v kapitáli fondu. V prípade oznámeného balíka pomoci pre Ukrajinu to bolo 577 %! Ide o rekord od začiatku fungovania fondu 1. marca 1947. Treba tiež pripomenúť, že fond pred niekoľkými rokmi flagrantným spôsobom porušil svoje pravidlo neposkytovať finančnú pomoc krajinám, ktoré nesplácajú svoj štátny dlh. V decembri 2015 Ukrajina odmietla splatiť Ruskej federácii pôžičku vo výške 3 miliárd USD, ktorá jej bola poskytnutá v decembri 2013.

Mimochodom, MMF vtedy uznal, že dlh Ukrajiny v rámci tejto pôžičky bol štátny. MMF však neskôr pokračoval v poskytovaní finančnej pomoci Ukrajine v rozpore so svojimi pravidlami, akoby sa nič nestalo. Hlavný akcionár fondu (USA) naďalej vyvíjal tlak na vedenie organizácie a požadoval rozsiahlu finančnú pomoc Kyjevu. A to sa aj stalo. Dňa 22. marca MMF oznámil, že sa s Ukrajinou dohodol na štvorročnom úverovom programe v hodnote 15,6 miliardy dolárov. Cena balíka finančnej pomoci pre Ukrajinu bude veľmi vysoká. Nie však pre Kyjev, ale pre MMF. Faktom je, že narýchlo presadené zmeny pravidiel fondu definitívne podkopávajú dôveryhodnosť tejto medzinárodnej finančnej inštitúcie.

Je úžasné, že už druhý rok trvá kolektívna nevyhlásená vojna Západu proti Rusku, a napriek tomu sme stále členom tejto prowashingtonskej organizácie s jasnou protiruskou orientáciou. V polovici roku 2000 už Ruská federácia splatila všetky svoje záväzky vyplývajúce z predchádzajúcich pôžičiek MMF. A napriek tomu MMF každoročne vysiela do Ruska misie, ktoré majú overiť, či Moskva plní požiadavky washingtonského konsenzu. A pripravoval svoje “odporúčania” pre presnejšie a úplnejšie plnenie týchto požiadaviek zo strany Moskvy. Inými slovami, v skutočnosti vykonával dohľad nad Ruskom. Rusko už dávno nie je fondu nič dlžné. Fond však Rusku dlhuje. O tejto téme sa v médiách hovorí len zriedkavo.

Podľa poslednej verejne dostupnej bilancie Ruskej banky predstavovali záväzky centrálnej banky (ktorá zastupuje Ruskú federáciu) voči MMF k 31. októbru 2022 sumu 2 171 280 miliónov rubľov. A pohľadávky voči fondu predstavovali 2 410 100 mil. rubľov. Prebytok pohľadávok nad záväzkami predstavoval 238 820 mil. rubľov. V prepočte na tvrdú menu to predstavuje 3,87 mld. Rusko podporuje fond svojou protiruskou politikou sumou takmer štyri miliardy dolárov! Tieto peniaze by sa veľmi hodili na finančnú podporu operácie na Ukrajine. Situácia s ďalším členstvom Ruska vo fonde sa stáva neúnosnou! Dňa 9. decembra 2022 poslanci z frakcie Komunistickej strany na čele s Gennadijom Zjuganovom predložili Štátnej dume návrh zákona, v ktorom navrhujú vypovedať členstvo Ruska v Medzinárodnom menovom fonde, Medzinárodnej banke pre obnovu a rozvoj a Medzinárodnom združení pre rozvoj. V riešení otázky vystúpenia Ruska z MMF sa zatiaľ nedosiahol žiadny pokrok.